,,A pýtate sa ma, ako som poznala Štefánika? Bol ranený a chorý v Ríme po ústupe zo Srbska. Keďže v Taliansku nikoho nepoznal, zverila som ho dobrým priateľom, ktorí sa o neho starali. Priatelia, ktorí ho ku mne priviedli, mi povedali: ,Nepočúvajte veľmi Štefánika, keď vám bude hovoriť o samostatnosti svojej domoviny, to je jeho mánia. Okrem tejto slabosti, neuskutočniteľného a nerozumného plánu, je to geniálny duch – matematik prvej triedy, ktorý už podal svoje dôkazy, keď išlo o zriadenie francúzskych meteorologických staníc v Ekvádore a Papeete.´ Hneď som cítila, že Štefánik má pravdu. Nemeškala som a skontaktovala som ho so všetkými, ktorí mu mohli pomôcť uskutočniť jeho plány."

,,Dňa 4. mája vracali sme sa autom z vajnorskej roviny. Počasie bolo značne nepriaznivé. Tu sme zbadali nad mestom lietadlo. Hneď sme sa vrátili nad pristávaciu plochu, nespúšťajúc letúň z dohľadu. Všetko bolo pripravené na pristátie. Lietadlo niekoľko minút krúžilo nad Dunajom vo výške asi 400 – 500 m, potom sa znieslo nižšie, akoby chcelo pristáť na niektorom dosť vzdialenom poli. Hneď potom však opäť vystúpilo do výšky nejakých 100 až 200 m. Dávali sme mu znamenie tým, že mechanik zapálil benzín, aby dym zdôraznil miesto pristátia, označené veľkým písmenom T. V blízkosti stálo niekoľko áut. Zatiaľ sa letúň blížil k nám, preletel nás a, stáčajúc sa späť, započal veľký oblúk. Prekvapila nás šírka tohto oblúka. V okamihu, keď lietadlo začínalo druhý oblúk, aby sa dostalo do smeru k nám, odrazu sa asi z výšky 100 m zrútilo priamo na zem. Posledný okamih pádu sme nevideli, lebo ho zaclonili stromy. Takmer vzápätí sa zdvihol k nebu stĺp dymu naznačujúci, že letúň sa vzňal. Od miesta pádu delila nás vzdialenosť asi troch kilometrov. Stalo sa to o pol dvanástej..."

Výborne! Už si sa naučil dosť. Skús si ešte raz všetko zopakovať: